Tomáš Želinský
Chudobu možno aj v súčasnosti považovať za vážny sociálno-ekonomický problém týkajúci sa ako rozvojových, tak aj rozvinutých krajín. Z pohľadu štandardne používaných relatívnych ukazovateľov patrí Slovensko medzi krajiny Európskej únie s nízkou mierou chudoby. Avšak pohľad dovnútra na štruktúru chudoby a príjmov nasvedčuje o nie príliš priaznivej situácii. Hoci je Slovensko malou krajinou, sú preň typické relatívne veľké regionálne rozdiely, ktoré sa prejavujú aj v úrovni chudoby z pohľadu jej rôznych foriem. Cieľom príspevku je analyzovať chudobu v krajoch Slovenska, a to z pohľadu rôznych konceptov merania chudoby (konkrétne ide o relatívnu príjmovú chudobu so zohľadnením národnej a regionálnej hranice chudoby, subjektívne vnímanie chudoby a koncept majetkovej chudoby). Odhady v práci sú založené na mikroúdajoch zisťovaní EU SILC a HFCS. Za chudobou najviac ohrozené možno považovať osoby z Prešovského kraja, nasledované osobami z Banskobystrického, Nitrianskeho a Košického kraja. Na druhej strane Bratislavský, Trenčiansky, Trnavský a Žilinský kraj majú najnižšie hodnoty príjmovej chudoby. Pohľad na majetkovú chudobu poskytuje v zásade podobné výsledky, ako je tomu v prípade príjmovej chudoby. Najnižšie miery chudoby sú vykázané v Bratislavskom kraji. Zohľadňujúc finančné aktíva možno takmer každú druhú osobu na Slovensku považovať za majetkovo chudobnú (s výnimkou Bratislavského kraja, kde je to 39 %). Z pohľadu subjektívneho vnímania chudoby sa miera subjektívnej chudoby vo všetkých krajoch v roku 2011 pohybovala na úrovni 40−60 %, významne nižšia miera je v Trnavskom kraji, kde v čase došlo k výraznému poklesu zo 77 % v roku 2005 na 23 % v roku 2011.
Želinský, Tomáš, Regionálny profil chudoby na Slovensku v období 2005−2011. FSP,_č. 4, 2014